Rozhovor: Vincent Humenaj – „Tento tím sa stal mojím druhým domovom“

Nie každý člen tímu strieľa góly či zbiera asistencie. Sú ľudia, bez ktorých by však kabína nikdy nefungovala tak, ako má. Jedným z nich bol aj Vincent Humenaj, ktorý počas piatich sezón prešiel výnimočnou cestou – od hráča až po tímového kustóda.

Počas svojho pôsobenia sa stal neoddeliteľnou súčasťou kabíny, človekom, na ktorého sa mohli hráči aj realizačný tím vždy spoľahnúť. Bol pri veľkých víťazstvách, bolestivých prehrách aj historických úspechoch nášho tímu. Dnes sa s našim tímom lúči a pri tejto príležitosti sme sa s ním obzreli za rokmi, ktoré navždy zostanú súčasťou jeho života.

 

Vinco, do nášho tímu si prišiel najskôr ako hráč. Ako si spomínaš na svoje začiatky v klube a čo ťa priviedlo práve k univerzitnému hokeju?

Na svoje začiatky v tíme spomínam veľmi rád. Asi najviac mi v pamäti utkvel výborný kolektív a partia ľudí, ktorú som tu našiel hneď od prvého dňa. Chalani mi bez akýchkoľvek problémov pomáhali so všetkým – či už išlo o hokej, školu alebo život na internáte. Veľmi rýchlo som sa cítil ako súčasť tímu a práve táto atmosféra bola niečo, čo ma presvedčilo, že som na správnom mieste.

K univerzitnému hokeju ma priviedla predovšetkým túžba pokračovať v aktívnej hráčskej kariére aj počas štúdia a zároveň reprezentovať univerzitu, na ktorej som študoval. Veľkým lákadlom bola pre mňa aj bohatá história a tradícia UMB Hockey teamu. Vedel som, že ide o klub s veľkými úspechmi, silnou komunitou a hodnotami, s ktorými som sa stotožňoval. Už od začiatku som cítil, že univerzitný hokej nie je len o športových výkonoch, ale aj o priateľstvách, zážitkoch a reprezentácii školy, na ktorú môžeme byť hrdí.

 

 

Po čase si sa z pozície hráča presunul do role tímového kustóda. Ako k tejto zmene došlo a čo všetko si sa musel naučiť, aby si sa stal neoddeliteľnou súčasťou fungovania tímu a jeho zákulisia?

Postupom času som začal cítiť, že moja hráčska výkonnosť už nie je na takej úrovni, akú si tím zaslúži, a zároveň prichádzali mladší a kvalitní hráči, ktorí si svoje miesto v zostave zaslúžili. Napriek tomu som nechcel od tímu odísť. UMB Hockey team sa pre mňa stal druhou rodinou a vedel som, že chcem zostať jeho súčasťou akýmkoľvek spôsobom. Preto som sa rozhodol pomáhať tímu z inej pozície a stal som sa kustódom.

Táto práca ma naučila obrovské množstvo nových vecí. Musel som sa naučiť organizovať výstroj, pripravovať kabínu pred tréningami a zápasmi, starať sa o hokejový materiál, zabezpečovať logistiku a riešiť množstvo situácií, ktoré fanúšikovia často ani nevidia. Zároveň som si osvojil schopnosť pracovať pod tlakom, komunikovať s hráčmi, trénermi aj vedením a byť pripravený riešiť problémy prakticky okamžite. Každá sezóna mi priniesla nové skúsenosti a nové výzvy, vďaka ktorým som sa neustále posúval ďalej. Dnes môžem povedať, že práve táto pozícia ma veľa naučila nielen po profesionálnej, ale aj po ľudskej stránke.

 

Počas piatich sezón si zažil množstvo zápasov, aj spoločných chvíľ s tímom. Ktorý moment alebo udalosť ti utkveli v pamäti najviac a prečo?

Ak by som mal vybrať jeden moment, ktorý mi utkvel v pamäti najviac, určite by to bol zisk prvého titulu. Bola to obrovská odmena za všetku prácu, ktorú sme do toho ako tím vložili. Predchádzajúce dve sezóny nám titul tesne unikol a obzvlášť po finálovej prehre v predchádzajúcom roku sme si všetci prešli veľmi silnými emóciami. Pamätám si, aké náročné bolo po poslednom zápase sedieť v šatni a uvedomiť si, že sme boli tak blízko, no napriek tomu sme to nedokázali dotiahnuť.

Práve preto bol následný zisk titulu niečím výnimočným. Nebol to len športový úspech, ale aj potvrdenie toho, že keď drží partia pokope a každý odovzdá maximum, výsledok sa môže dostaviť. Emócie po záverečnom zápase, radosť v šatni, oslava s chalanmi a pocit, že sme to dokázali spoločne, sú spomienky, ktoré vo mne zostanú navždy.

 

Každá cesta prináša aj náročné obdobia. Aký bol pre teba najťažší moment počas pôsobenia v tíme a čo ti pomohlo ho prekonať?

Za najťažší moment počas môjho pôsobenia v tíme považujem finálovú sériu proti Trenčínu, po ktorej sme získali náš prvý titul. Málokto však vie, že posledné zápasy tejto série som absolvoval chorý. Pamätám si, že som mal vysoké teploty a po šatni som behal v rúšku a dezinfikovať som si ruky, aby som nenakazil ostatných chalanov. Úprimne, boli chvíle, keď som mal problém vôbec stáť na nohách.

Napriek tomu som vedel, že pri tom jednoducho musím byť. Túžba získať titul s týmto tímom bola silnejšia ako akákoľvek únava či choroba. Práve podpora spoluhráčov, realizačného tímu a vedomie, že bojujeme za spoločný cieľ, mi pomohli toto obdobie prekonať. Keď sa dnes spätne obzriem, uvedomujem si, že práve takéto momenty ukazujú silu kolektívu a odhodlanie, ktoré sme ako tím mali.

 

Práca kustóda je často pre fanúšikov neviditeľná, no pre fungovanie tímu kľúčová. Na čo si počas svojho pôsobenia najviac hrdý?

Najviac som hrdý na to, že som sa stal človekom, na ktorého sa tím mohol vždy spoľahnúť. Od začiatku som sa snažil robiť svoju prácu naplno a vytvoriť hráčom aj trénerom čo najlepšie podmienky, aby sa mohli sústrediť výlučne na hokej. Vždy som veril, že aj keď moja práca nie je priamo viditeľná na ľade, môže významne prispieť k fungovaniu celého tímu.

Hrdý som aj na to, že som bol súčasťou úspešného obdobia nášho tímu a mohol som sa podieľať na budovaní atmosféry, ktorá bola pre náš tím charakteristická. Byť súčasťou kabíny, ktorá držala spolu v dobrých aj zlých časoch, bolo pre mňa veľkou cťou a skúsenosťou, ktorú si budem vážiť celý život.

 

UMB Hockey Team je viac než len hokejový tím. Čo ti pôsobenie v klube dalo po ľudskej a osobnostnej stránke?

Pôsobenie v našom univerzitnom tíme mi dalo obrovské množstvo skúseností nielen po športovej, ale najmä po ľudskej stránke. Naučil som sa lepšie komunikovať s ľuďmi, organizovať a koordinovať rôzne úlohy, riešiť problémy pod časovým tlakom a preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Práca v tíme ma naučila aj manažérskym a organizačným zručnostiam, ktoré určite využijem aj v ďalšom živote.

Zároveň som si ešte viac uvedomil hodnotu tímového ducha, vzájomnej podpory a priateľstva. UMB Hockey Team ma naučil, že úspech nikdy nie je dielom jednotlivca, ale výsledkom spoločného úsilia celej skupiny ľudí. Práve tieto skúsenosti a hodnoty si odnášam ako to najcennejšie.

 

V kabíne si strávil stovky hodín s hráčmi, trénermi a členmi realizačného tímu. Na čo budeš najviac spomínať, keď si vybavíš atmosféru v tíme a ľudí, ktorých si tu stretol?

Keď si spomeniem na svoje pôsobenie v tíme, ako prvé mi napadne práve atmosféra a ľudia, ktorých som mal možnosť stretnúť. Najviac budem spomínať na spoločné chvíle s chalanmi, či už v kabíne, na cestách, počas tréningov alebo mimo hokeja. Vytvorili sme partiu, ktorá bola pre mňa viac než len tímom – stali sme sa priateľmi a v mnohých prípadoch aj druhou rodinou.

Práve vzťahy medzi nami boli podľa mňa jednou z našich najväčších predností. Vedeli sme sa spolu smiať, podporiť sa v náročných chvíľach a zároveň sa tešiť zo spoločných úspechov. Neviem si ani predstaviť, že už nebudem každý deň prichádzať do kabíny a stretávať týchto ľudí. Som veľmi vďačný za každého človeka, ktorého som počas týchto piatich sezón spoznal, pretože každý z nich mi niečo dal a v niečom ma posunul ďalej.

 

Spomenieš si na nejakú vtipnú príhodu s hráčmi?

Vtipných príhod by sa za tých päť rokov našlo naozaj nespočetné množstvo. Veľa z nich sa odohralo práve mimo štadióna, počas spoločných akcií, ciest alebo chvíľ, keď sme boli spolu ako partia. Úprimne si však myslím, že väčšina z nich by bola pochopiteľná a vtipná hlavne pre nás, ktorí sme ich zažili.

Práve to je podľa mňa dôkazom toho, aká silná partia sme boli. Každý deň priniesol nejaký zážitok, na ktorý dnes s úsmevom spomíname. Možno je aj dobre, že niektoré príbehy zostanú navždy len medzi nami a budú patriť k tým spomienkam, ktoré robia tím tímom.

 

Po piatich sezónach sa s tímom lúčiš. Aké pocity v tebe prevládajú pri pohľade späť na toto obdobie a aký odkaz by si chcel zanechať hráčom, realizačnému tímu a fanúšikom?

Pri pohľade späť prevláda predovšetkým obrovská vďačnosť. Tých päť sezón mi dalo nesmierne veľa – zážitky, skúsenosti, úspechy, ale predovšetkým priateľstvá, ktoré si budem niesť celý život. Samozrejme, odchod po takom dlhom období sprevádza aj smútok, pretože UMB Hockey team bol dlhé roky súčasťou môjho každodenného života a stal sa mojím druhým domovom.

Hráčom by som chcel odkázať, aby si vážili jeden druhého a čo najviac spolu komunikovali. Nech sa snažia udržiavať partiu a tráviť čas spolu aj mimo štadióna, pretože práve to bolo podľa mňa základom našich najväčších úspechov. Keď drží kolektív pokope mimo ľadu, postupne sa to prenesie aj na ľad a vytvorí sa niečo, čo súper len veľmi ťažko prekoná.

Realizačnému tímu by som sa chcel poďakovať za dôveru, podporu a príležitosť byť súčasťou tejto výnimočnej organizácie. Veľmi si vážim každého človeka, s ktorým som mal možnosť spolupracovať.

A fanúšikom by som chcel odkázať, že hráči univerzitného hokeja sú predovšetkým obyčajní ľudia a študenti, ktorí chcú svojimi výkonmi čo najlepšie reprezentovať svoju univerzitu. Preto by som ich chcel povzbudiť, aby prišli podporiť tím vždy, keď budú mať možnosť. Každý fanúšik na tribúne pre nás znamenal obrovskú motiváciu a pocit, že v tom nie sme sami. Keď podporujete UMB Hockey team, podporujete nielen hráčov, ale aj svoju univerzitu a stávate sa súčasťou niečoho väčšieho.

 

 

“Nie všetky dôležité postavy tímu sú viditeľné na ľade. Vinco bol celé roky človekom, ktorý sa staral o to, aby všetko fungovalo do posledného detailu. Svojou pracovitosťou, spoľahlivosťou a ľudským prístupom si získal rešpekt celej organizácie.

Vinco, ďakujeme za všetko, čo si pre náš tím počas piatich sezón odviedol. Prajeme ti veľa úspechov v osobnom aj pracovnom živote a veríme, že dvere nášho klubu pre teba zostanú vždy otvorené.”